Obr.1: Foto: autorka archív - Daniela Pešková

Koncom januára sa pri návrate z pretekov v Mníchove stala obeťou únosu. V Petržalke k nej do auta naskočil neznámy muž a omráčil ju. Nič jej neukradol a okrem dvoch menších rán, ktoré pravdepodobne spôsobil paralyzér, jej neublížil. Prípad polícia doteraz nevyriešila.

O necelých päť mesiacov sa do Mníchova vrátila a na podujatí Svetového pohára v športovej streľbe vybojovala pre Slovensko miestenku na budúcoročnú olympiádu. "Je to pre mňa obrovské zadosťučinenie. Bolo to ťažšie, ako vybojovať si miestenku do Pekingu. V mojom živote sa v poslednom období udialo veľmi veľa vecí a aj preto to považujem za jeden z najväčších úspechov v kariére," tvrdí 27-ročná puškárka Daniela Pešková.

Na Slovensku nemáte medzi puškárkami konkurenciu. Máte už istú účasť na olympiáde?
Stať sa môže všeličo, ale na 99% pôjde na olympijské hry ten, kto vybojuje miestenku pre krajinu. Medzi ženami súťažím doma v podstate jediná. Pomaly sa však na mňa doťahujú niektoré šikovné juniorky.

Bolo to v Mníchove veľmi náročné?
V minulosti sa dali miestenky vybojovať v priebehu troch rokov, teraz na to máme len jeden. Je to nápor najmä na psychiku. Na olympiáde sa predstaví len päťdesiat strelkýň, pričom konkurencia na podujatiach najvyššieho rangu je obrovská. V Mníchove súťažilo viac než 120 žien. Stačí jedna väčšia chybička a nemáte nárok na postup do finále. Vo vzduchovke bolo treba na rozstrel o finále nastrieľať 398 zo 400 bodov.

Obr.2: Foto: autorka archív - Daniela Pešková

Ako ste oslávili olympijskú miestenku?
Pripili sme si s trénermi a ostatnými strelcami ešte v Mníchove. Na nejaké väčšie oslavy zatiaľ nie je dôvod. Ešte som len na začiatku, čaká ma to najťažšie - pripraviť sa na olympijské hry tak, aby som dosiahla pekný výsledok.

Nemátala vás v Mníchove nešťastná udalosť z januára?
Už som sa cez to dostala. Vďačím za to celej rodine, priateľovi i všetkým, ktorí ma podporovali. Pred odchodom do Nemecka som z toho mala trochu obavy, ale môj tím mi utvoril skvelé podmienky a mohla som sa sústrediť len na výkon. Pár týždňov pred Svetovým pohárom som vymenila trénerov, aj vďaka tomu to bolo niečo nové. Cítila som, že potrebujem zmenu - posunúť sa niekam ďalej. No veľkú zásluhu na výsledku majú aj bývalí tréneri, čerpala som z ich práce.

Nemali ste po únose problém sadnúť si do auta?
Paradoxne nie. Šoférovanie totiž milujem.

Čo vám prvé napadne, keď sa povie Peking?
Z olympiády v Číne mám plno krásnych zážitkov - bol to veľký športový sviatok. Stretla som množstvo známych športovcov. Všetci bývajú v jednej dedine a nikto sa na nič nehrá. Všetci to berú tak, že sa na jednom mieste stretli najlepší športovci sveta. Aj s výsledkami som bola spokojná. Deviate miesto vo vzduchovke bolo pre mňa prekvapením, lebo vtedy išlo o moju horšiu disciplínu. Mrzí ma len to, že som sa nedostala na iné športoviská. Všetko bolo pre mňa nové a nevedela som, čo mám robiť. Sústredila som sa najmä na streľbu a po druhej disciplíne som hneď cestovala domov. Teraz sa teším, že si viac užijem atmosféru a pôjdem si vychutnať aj iné športy.

S kým najznámejším ste v Pekingu prehodili pár slov?
Na tenistu Rafaela Nadala som v jedálni vyliala polievku (smiech). Bolo to nechtiac, obaja sme boli zarozprávaní a narazili sme do seba. Usmial sa a predstavil sa mi. No fotku s ním nemám. Aj z toho mám ponaučenie, že v Londýne musím so sebou všade nosiť fotoaparát. Povedala som si, že odtiaľ neodídem, kým nebudem mať spoločnú fotku s Davidom Beckhamom (smiech). Je to môj najobľúbenejší futbalista.

Už ste navštívili hlavné mesto Veľkej Británie?
V Londýne som bola raz a páčilo sa mi. Strávila som tam len pár dní, mala som problém obehať všetko, čo som chcela vidieť. Hlavným cieľom bol vtedy koncert hudobnej skupiny U2.

Obr.3: Foto: autorka archív - Daniela Pešková

Tamojšiu strelnicu poznáte?
Nie. V reprezentácii som už trinásť rokov a v Londýne som ešte nestrieľala, neusporadúvajútam žiadne súťaže. Až na budúci rok v apríli tam bude generálka - podujatie Svetového pohára.

Čo pre vás znamená streľba?
Venujem sa jej od desiatich rokov, takže je mojím životom. Chcem pri tomto športe zostať aj po skončení kariéry. Neviem si predstaviť, že by som mala zo dňa na deň skončiť.

Nikdy ste si nepovedali: dosť, končím?
Každý športovec má momenty, keď nad tým rozmýšľa, ale vždy ma to rýchle prešlo. Zaradiť sa do normálneho života bez streľby by pre mňa bolo náročné.

Aký je to pocit, keď trafíte maximálny nástrel?
Na tréningu musíte stále strieľať maximum, aby vám to potom v pretekoch vyšlo čo najlepšie. Tam je to náročnejšie, najmä po psychickej stránke. Keď vyjde maximum aj v súťaži, je to skvelý pocit.

Koľkokrát do roka si doprajete voľno a nestrieľate?
Veľmi málo. Možno mesiac alebo mesiac a pol. Ak sa chcem udržať vo svetovej špičke, musím na sebe denno-denne pracovať.

Ako sa najlepšie odreagujete?
Veľa spím a keďže som dosť športovo založená, tak vyhľadávam aj iné športové aktivity. Idem si zahrať squash, tenis alebo keď je príležitosť, pozrieť sa na našich futbalistov. Je to trochu netradičné, ale futbal mám naozaj rada. Rekreačne si ho občas aj zahrám. Mnohých ľudí to prekvapí. Mám troch starších bratov a rodičia sa smiali, že som skôr kopala do lopty, než som začala chodiť.

Ste verný fanúšik slovenskej reprezentácie?
Dalo by sa povedať, že áno. Keď som doma, chodíme spolu s bratmi na reprezentačné zápasy - niekedy aj na stretnutia na ihriskách súperov. Bola som napríklad na baráži o postup na MS 2006 v Španielsku. Vtedy sme si pozreli aj štadión Realu Madrid, za ktorý hral Beckham. Držím palce nie len futbalistom, ale všetkým slovenským športovcom.

V mladosti ste vraj chceli hrať hokej...
Veľmi sa mi páčil, ale u nás na dedine naň neboli podmienky, a tak som začala robiť streľbu. Spomínam si, že na prvom tréningu som trénerovi trafila do nohy. Našťastie to mňa ani jeho neodradilo.

Obr.4: Foto: autorka archív - Daniela Pešková - Autor: Pravda Ľuboš Pilc.

Vlastné zatiaľ neplánujete?
Som tak trošku kariéristka. Mám pred sebou veľký cieľ - olympiádu. Chcem tam skončiť čo najlepšie, a potom sa uvidí. Už nie som najmladšia, možno nad tým začnem premýšľať.